Na úvod

Báseň Duševták, alebo ako pomáhame ľuďom v živote a v osobných vzťahoch…

Partnerský život je ako tanec. Za bežných okolností sa ani pri tanci nikto necíti sám. Tak ako pri tanci, aj vo vzťahoch totiž dochádza k bezprostrednému spojeniu so sebou samým, ako aj s partnerom. Pritom mame na mysli emocionálne spojenie, teda spojenie na tej najvyššej, ale aj najhlbšej úrovni.

Paradoxne, aj keď sa často dokážeme navzájom porozumieť napr. v konverzácii, k naozajstnému spojeniu nikdy nedochádza v našej hlave, počas racionálnych úvah, ale tam, kde prebieha náš život – na úrovni emócii. Obrazne povedané, tak ako to hovoria básnici, k spojeniu dochádza v našich dušiach. Presne tak ako v básni Duševták od Michael Snunit, v ktorej sa hovorí o vtákovi našej duše, ktorý sídli uprostred tela, „hlbko, hlboko vnútri každého z nás„. Kedže emócie odzrkadľujú náš okamžitý stav, k spojeniu môže dojsť vždy len tu a teraz.  Umožniť bezprostredne sa spojiť samému so sebou ako aj s našim okolím, naučiť sa uvedomovať a vyjadriť  čo a ako v nás momentálne prebieha, je jedným z dôvodov prečo napríklad prinášame tanec, ako jednu z foriem nenásilnej komunikácie, späť do života ľudí. Prostredníctvom našich aktivít teda pomáhame ľudom znovu objavovať radosť a spokojnosť v živote a v osobných vzťahoch…

RNDr Peter Ingriš, predseda